Nič nemusí byť prednejšie ako tvoje zdravie.
„V jeden deň som mala pocit, že poskladať prádlo je hrozne vyčerpávajúce a na upratanie bytu som nemohla ani pomyslieť, pretože by som sa rozplakala z toho, ako veľmi to nevládzem urobiť. Pripadalo mi to ako „výstup na Everest...“
- Ale ešte stále to nevnímate a myslíte si, že ste neschopný, lenivý človek.. ak ani okolie netuší, čo sa s vami deje, svojimi reakciami vám potvrdia toto presvedčenie..
„Začala som počúvať zo svojho okolia, že som sa zmenila – k horšiemu – pretože ich už toľko nenavštevujem.. „
- neuvedomujete si, že je to preto, že nemáte kapacitu (energiu), začnete si myslieť, že ste zlý človek, toto neustále sebaspochybňovanie vám vytvára ďalší stres a uberie ďalší kus energie.. ak žijete obklopení ľuďmi, ktorí nerozumejú vašej ceste , vašej inakosti, stretávate sa s tým, že sa musíte obhajovať, vysvetľovať, ochraňovať seba a svoje hranice a na to je rovnako potrebná dávka energie, aby ste to mohli uskutočňovať... aby ste sa dokázali „uchrániť“.. a keď sa musíte chrániť veľmi často – teda nezažívate bezpečie a prijatie – vaša energia ubúda rýchlejšie...
„Ja som nedokázala byť prítomná v partnerskom vzťahu, unikala som do samoty a netušila som prečo, veď som ho ľúbila.. nemala som kapacitu na nič.. všetko som vnímala cez optiku boja.. “
- nevnímate, že je potrebné často krát vo vzťahoch čeliť rozdielnym postojom, komunikovať, mať pochopenie, empatiu, rozvíjať a budovať .. a na to je potrebná životná energia...
„Prestala som sa tešiť na svoju prácu, na to čo milujem a nechápala som čo sa deje..“
- nedochádza vám to, že na to, aby ste tu mohli byť pre druhých potrebujete, aby váš pohár (pohár energie) bol naplnený...
„Moje telo so mnou prestávalo spolupracovať.. ak som niekam potrebovala ísť prichádzali silné bolesti hlavy.. ak som začala športovať stávali sa mi úrazy rúk a nôh.. bolesti chrbtice... hneď ako som sa rozhodla byť aktívnou, moje telo ma zastavovalo... skoro denno denne zlyhávalo trávenie, naštartovalo sa len pri dlhodobejšom oddychu, ... vyhľadávala som rýchly cukor.. moja váha neustále kolísala.....“
- stále nevnímate, že celé telo bije na poplach – komunikuje, že dochádza životná energia a že nie je prípustné „nič navyše“ a keĎ to bude pokračovať nič okrem „základu“ na prežitie nebude dovolené.. pretože každá aktivita, ktorá je vykonávaná pri veľkom úbytku životnej energie je ohrozením a dostávate sa do väčšieho a väčšieho energetického dlhu...
„Začala som o sebe pochybovať profesne, pretože som nedokázala uskutočniť nič z toho, čo som si vopred naplánovala, že uskutočniť chcem.. myslela som si, že som „pokazená“... neustále som si myslela, že nie som dosť dobrá a potrebujem ďalšie a ďalšie štúdiá a „vylepšováky“, aby som už bola dosť a mohla začať napĺňať svoje vízie.. lenže bolo mi čím ďalej tým horšie, prepadala som sa do väčšej a väčšej bolesti, pretože aj inak milované štúdium začalo byť namáhavé... “
- neuvedomujete si, že na každú akciu, zmenu, aktivitu je potrebná energia a keď ju nemáte, nemôžete veci uskutočňovať...
„Začala som vyhľadávať gauč a nemala som chuť na nič.. prestal ma baviť život.. veľa som plakala pretože som si myslela, že som neschopný človek.. upadala som do hlbokej ľútosti a smútku z toho, že nič čo som robila, čo som milovala mi teraz nedáva zmysel...dostala som sa do totálneho vnútorného chaosu.. aj tie najmenšie záťaže mi spôsobovali vnútorné peklo ...“
- a nevníate, že vás to dostáva do väčšieho a väčšieho stresu... akoby ste boli v začarovanom kruhu...
„Najhoršie bolo vedieť, že sa dištancujem, aj keď to nechcem robiť.. ale nevedela som inak.. ľudia mi nerozumeli a mysleli si, že si hľadám výhovorky.. začala som o sebe pochybovať ako o človeku.. uvažovala som nad tým, že majú pravdu – že som určite zlým človekom, ak nezvládam to, čo zvládajú oni.. cítila som sa bez podpory, čo bolo ešte viac únavné.. a prepadala som sa do hlbokách pocitov viny a hanby...“
Býva náročné uvidieť samých seba. Uznať samých seba. Uvidieť a uznať sa so všetkým čo sa v nás odohráva, čo je našou súčasťou... i s tým, čo potrebujeme, po čom túžime, ...
Toto je však cesta uzdravenia.
Najprv SOM JA. So všetkou úctou k sebe i iným.
Najprv potrebujem byť tu pre seba.
Nezrádzať viac seba.
Pretože od tohto vzťahu (Ja vs. Ja) sa odvíjajú všetky ostatné.
Od tohto (spolu)bytia sa odvíja ďalšie bytie.
Ak sa nebudem vidieť ja...
Neuvidia ma ani iní.
Ak sa neuznám ja...
Nemôžu ma uznať iní.
Ak nebudem rešpektovať seba..
Nie je možné, aby ma rešpektovali iní.
Môžeme sa o seba postarať a nebude to znamenať, že na to zostaneme sami.
Práve naopak...
Otvoríme cestu spolutvorenia a spolupráce.
"Teraz už viem, že ja som len cítila, že sa potrebujem chrániť od všetkých a všetkého.. pretože ak by som mala zažiť niečo, čo by vyžadovalo veľa energie, čo by znamenalo dostať sa do veľkého stresu..vedela som, že to bude veľmi zlé a snažila som sa tomu vyhnúť.. snažila som sa zachovať si zostávajúcu energiu potrebnú pre život... “
Keď ti to všetko dá zmysel, uľaví sa ti..
"Vyčerpala som sa, pretože som nebola verná sebe.
Nepočúvala som samú seba."
Je to skutočne možné.
Vyčerpať sa.
vyčerpať svoju energiu.
Najmä, keď sa zdá, že „nemôžeme“ počúvať seba.
Keď si myslíme, že „musíme“ žiť podľa iných.
A toto sa dá...
Určitý čas.
Ale potom nás vyššia inteligencia začne zastavovať.
Ak nevnímame slabý hlások..
Začne hovoriť hlasnejšie.
Ak nepočujeme..
Začne kričať.
Lebo chce, aby sme žili zo seba. Zo svojej energie. Zo svojho vnútorného zdroja, čerpali.
Chce, aby sme uzdravili svoj dlh. Aby „pohár životnej energie“ zostal naplnený. Aby sme z neho denno denne čerpali i mohli odlievať iným, ak budú potrebovať.
"Zistila som, že by to bolo klasifikované ako vyhorenie... vedela som, že stojím na prahu niečoho nového, a aj keď to, čo som cítila bolo istým spôsobom desivé, niekde hlboko vo vnútri som vedela, že je všetko v poriadku.. Uľavilo sa mi. . Zrazu som chápala, že ak chcem pokračovať, tak nie tak, ako doposiaľ...
...a začala som sa na to #nanovo tešiť."
O vyhorení...
Môže sa zdať, že sa to stane "zo dňa na deň" ale nie je to pravdou..
Dlhý čas o tom človek nemusí vedieť - dlhý čas nemusí mať tušenie, čo sa s ním deje. a symptómy rieši "osobitne".
Môže "hrať", že má chuť či energiu - z rôznych dôvodov.
Môže popierať, zakrývať preťaženie "systému".
Môže sa stretávať s nepochopením a nepodporou, preto sa rozhodne mlčať.
...
Je to však, veľmi zjdednodušene povedané, dôsledok dlhodobého vystavovaniu sa stresorom - dlhý čas namiesto bezpečia, prijatia, uznania, ocenenia, pochopenia, lásky, podpory... žijeme a cítie opak.
Naše telo, myseľ, duša.. dokáže dlhý čas "držať" určité nastavenie. Niekedy však príde zlomový okamih a dôjde k "vypnutiu" - ráznemu. Ale pred ním je mnoho "červených vlajočiek", ktoré nás upozorňujú, ...
A tak..
..aj to môže byť začiatok cesty k sebe.
K svojmu skutočnému, pravdivému Ja.
Môžeme to nazvať aj osobnou transformáciou ?